zatvoriť
pexels-photo

Možno si poviete… je január a iné témy mi víria v hlave. Ale tí, čo sa zorientujú skôr a riešia otázku zamestnania v predstihu, majú omnoho väčšie šance.
Je mi úplne jasné, že priority sú pre vás momentálne skúšky, opravy známok či len oddychovanie.

Pred rokom a pol promovala na architektúre moja neter a vychutnala si prázdniny až do úplného konca. No v septembri sa spamätala a začala sa orientovať v pracovných ponukách a pripravovať si podklady k uchádzaniu sa o prácu (architekti sa prezentujú portfóliom projektov).

Sledovala inzeráty, zadala si agenta na pracovnom portáli, sem-tam poslala životopis, no v podstate sa nič dynamické nedialo. Takto plynuli týždne, mesiace a zistila, že voľných miest v obore je minimum. Po pár mesiacoch takéhoto „sedenia doma“ začala byť sama z toho nervózna a rodičia ju už začali tlačiť do „akejkoľvek“ práce. Keď sa rozprávala s inými rovesníkmi, zistila, že prácu majú tí, čo ju už mali počas školy, alebo tí, ktorí sa po zamestnaní obzerali ešte pred štátnicami.

Absolventi si hľadajú prácu aj dlhšie, obdobie roka nie je výnimkou. 
summer-office-student-work
Dnes je realita na pracovnom trhu taká, že hľadanie práce trvá minimálne 4-6 mesiacov aj ľuďom s praxou. Často sa stretávam s absolventmi, ktorí hľadajú prácu aj dlhšie, obdobie roka nie je výnimkou. Čo je teda podstatné pre úspech v hľadaní? Čo skráti obdobie bez práce? Na dosiahnutie výsledku pri každej činnosti – hľadanie práce nie je výnimou – platí pomer kvality a kvantity. Teda spôsobu, ako to robím a úsilia, ktoré vyviniem. Šťastie je vrtkavá vec, treba mu ísť naproti. Ako?

  • Začať už počas štúdia – najlepšie pracovať, no nie len brigády pre peniaze (manuálne, či administratívne), ale niečo, čo súvisí s budúcim povolaním.
  • Ujasniť si, čo chcem robiť – aby ste vedeli čo hľadať, treba mať čo najkonkrétnejšie pomenované povolanie, profesiu, ktorú chcete robiť a je vhodná pre vás a vy pre ňu. Široký záber dáva síce viac možností, no vaša nejednoznačnosť paradoxne spomaľuje proces. Tento bod hovorí o vašom vnútornom presvedčení. Zamestnávateľ potrebuje cítiť, že v tom máte jasno.
  • Brať to vážne – znamená pracovať na získaní práce minimálne 4 hodiny denne. V období, keď už neštudujete, je vlastne vašou „prácou“ hľadanie si zamestnania. Intenzívne znamená nielen si prejsť ponuky práce a poslať pár CV. Veľa zamestnávateľov siaha k zverejneniu inzerátu až vtedy, keď nenájdu človeka iným spôsobom.
  • Vyvinúť iniciatívu – zapojte aj iné kanály. Sociálne siete, osobné kontakty – veľa hovorte o tom, čo presne hľadáte (podmienka je, že viete čo). Chodievajte na rôzne akcie, ktoré súvisia s vašou oblasťou – semináre, konferencie, besedy. Môžete tam spoznať ľudí z brandže a oslovovať ich neformálnou cestou. Robte si „rešerš“ pre seba – zistíte, v akých firmách by ste mohli pracovať. A začnite cielene oslovovať najskôr tie, kde je pre vás „práca šitá na mieru“. Tejto téme sa venuje aj kniha od Richarda Bollesa: Ako si nájsť dobrý džob.
  • Trénovať si pohovory – ak ste človek nepriebojný, skúste sa dostať na „cvičné“ pohovory. Alebo choďte do personálnych agentúr a dohodnite si rozhovor na skúšku. Ďalšia možnosť je viesť rozhovor s personalistami na pracovných veľtrhoch. Niektoré médiá tiež dávajú možnosť posadiť sa pred „porotu“, napr. Hospodárske noviny.
  • Byť si istý svojim úspechom – možno získate vhodnú prácu rýchlo, možno to potrvá dlhšie alebo aj dlho. No vaše presvedčenie, že uspejete, je skutočne dôležité. Nikto nechce prijať rezignovaného človeka bez nálady a pozitívneho náhľadu na veci.

Plynuli týždne, mesiace a zistila, že voľných miest v obore je minimum
notes-macbook-study-conference
Aby som dokončila príbeh neterky, vzala prácu v nábytkovom štúdiu na 3 mesiace, aby sa necítila frustrovaná. Robila za malý plat prácu stredoškoláka, no aspoň bola „v kole“. Naučila sa reagovať na ľudí, komunikovať s nimi, byť sebavedomejšia v rozhovoroch. To bolo užitočné, potrebovala sa predsa presadiť na pohovore a tiež dokázať zdvihnúť telefón a osloviť architektonickú kanceláriu so záujmom u nich pracovať. Takto „ponúkať seba“ nie je naozaj jednoduché. No pochopila, že potrebuje začať makať na tom, aby si našla adekvátnu prácu v obore, ktorý tak miluje.

Napriek svojej introvertnej povahe začala telefonovať možným zamestnávateľom na Slovensku, v Rakúsku a Nemecku. Posielala CV a portfólio všade možne a dokonca sa vybrala do Nemecka len tak – išla osobne do firiem (niekde sa ohlásila, niekde aj nie). A mala šťastie. No asi mu aj pomohla, čo myslíte? Dnes už má po pol roku platenej stáže v architektonickej kancelárii uzavretú zmluvu na trvalý pracovný pomer. Hľadala skoro rok, možno mohla čas skrátiť, ak by „nesedela pol roka viac-menej nečinne doma“.

Takže vám prajem veľa šťastia a odvahy mu pomôcť.

 

Zdroj

Značky : budúcnosťprácaštudentizručnosti
Nicolas Uhrin

Redaktor Nicolas Uhrin

Som 19 ročný študent Marketingu na Via University v Dánsku. Mám na starosti web, dobre lyžujem a neviem variť.

Zanechajte odpoveď