zatvoriť
Vzdelanie

Študovanie – ako si o ňom ešte nepremýšľal

pexels-photo-203237

Sedenie za stolom a venovanie sa knihám neznie ako príliš veľká fyzická aktivita, no napriek tomu si vyžaduje obrovské množstvo energie! Či tomu veríme, alebo nie, študijne výsledky sú výrazne ovplyvnené mnohými biologickými faktormi, ako napríklad biorytmom nášho vlastného tela.

Po dobu 24 hodín, teda jedného dňa, naša telo podlieha tzv. cirkadiánnemu rytmu – tento rytmus má na starosti zvyšovanie alebo znižovanie činnosti metabolizmu, svalovej kontrakcie a ostatných vnútro telových procesov.

Učenie je proces, počas ktorého sa väzby medzi jednotlivými neurónmi v mozgu zosilňujú. To, ako veľmi sa väzby zosilnia, je ovplyvnené tým, koľko hodín ukazujú ručičky na hodinkách. Z toho vyplýva, že učenie nám ide ľahšie cez deň ako po západe slnka, teda v noci. Kedy je teda najlepší čas na študovanie?

study-girl-writing-notebook-159810

Každé ráno sa telo naštartuje s podstatne nižšou teplotou, ako je teplota, s ktorou sa večer ukladá na spánok. Práve teplota je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú činnosť mozgu. S pribúdajúcim teplom sú aj chemické reakcie v mozgu rýchlejšie a pohotovejšie.

Uchovávanie pamäťových stôp, rýchlosť myslenia a pohotovosť mozgu dosahujú svoj vrchol okolo popoludnia. Tieto schopnosti síce nezanikajú, no sú značne nižšie skoro ráno či neskoro večer. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo sa za najlepší čas na efektívne učenie pokladá práve čas okolo obeda.

Je tu však druhá vec, a síce otázka na telo – si nočná sova alebo ranný škovránok? Je dôležité, aby si vedel, do ktorej skupiny patríš. Každý z nás má isté tendencie, buď ku skorému rannému vstávaniu, alebo ponocovaniu do neskorej noci. Tieto informácie sú uložené v našich chronotypoch, preto sa často hovorí, že „ranným vtáčaťom sa musíš jedine narodiť.“ Pravdou však je, že to počas života dokážeme ovplyvniť, i keď naše telo sa niečomu takému nikdy plne neprispôsobí na príliš dlhú dobu.

Pokiaľ sa budeš snažiť svoje ranné vtáča potlačiť a nechávať si študovanie na neskoršie hodiny, nie je vylúčené, že sa niečo naučíš. Otázkou však je – na ako dlho? Poznatky si síce môžeš na istú dobu pamätať, ale je len malý predpoklad, že sa ti informácie uložia do dlhodobej pamäte tak rýchlo a na takú dlhú dobu, ako by sa uložili, keby si sa učil o niečo skôr. Preto je dôležité poznať svoje vlastné telo a vedieť, kedy je najlepšie pripravené na fyzickú aktivitu, kedy dokáže najlepšie vstrebať nové informácie, či kedy mu treba dopriať zaslúžený relax.

people-woman-coffee-meeting

Jedným z najväčších faktorov ovplyvňujúcich učenie je podvedomá schopnosť pamäte. Mozog je schopný automaticky si zafixovať isté rutiny, ktoré sa dejú každý deň a počítať s nimi ako so samozrejmosťou. Pokiaľ chceme dosahovať úspechy v učení, mali by sme aj štúdium brať ako rutinu, ktorá sa deje v určitú hodinu počas dňa. Stanov si čas, ktorý venuješ štúdiu. Mozog sa tak ľahšie prispôsobí a bude vedieť, že v daný okamih sa k nemu dostane množstvo nových informácii na spracovanie a bude na to pripravený.

Samozrejme, je podstatné tiež spomenúť, že mozog musí byť odpočinutý. Niektorí z nás totiž majú pravidlo – čím dlhšie do noci sa budem učiť, tým viac toho budem vedieť. Samozrejme, že niečo také je obyčajný výmysel! Na správnu činnosť musíš mozog nechať odpočinúť si, preto nezabúdaj ani na pravidelný a zdravý spánok.

Napokon treba pripomenúť, že činnosť mozgu je podporovaná aj fyzickou aktivitou. Ak nepatríš medzi vášnivých športovcov, nezúfaj. Stačí malá prechádzka za deň, chvíľka na čerstvom vzduchu, ktorá dá mozgu príležitosť zresetovať sa, zregenerovať sa a vstrebať informácie. Pokiaľ dlhodobo holduješ pasívnemu životnému štýlu, je veľký predpoklad, že sa to už čoskoro prejaví na tvojej schopnosti učenia sa. So sedavým životným štýlom aj mozog prejde na pasívny režim a stane sa pomalším.

 

Za procesom učenia sa je hotová veda! Je dôležité uvedomiť si, že najpodstatnejším aspektom pri učení sa je počúvanie svojho vlastného tela a schopnosť poznať sám seba. Za všetkým sa ukrýva biológia a procesy v organizme. Aristoteles mal teda pravdu, keď tvrdil, že poznanie samého seba je počiatkom všetkej múdrosti…

Značky : myseľštudentiučenievzdelávanie
Paulina Kleinová

Redaktor Paulina Kleinová

19 rokov, na svet pozerá cez sivo-zelené dúhovky, úspešne na vysokej škole, vraj ju bude živiť žurnalistika, snažiaca sa písať, písať, písať a písať. Vo voľnom čase zastihnuteľná pri dobrej literatúre, varení, turistikovaní, fotení, niekedy aj nezastihnuteľná pri cestovaní. Zdraví vás Paulina, dieťa kvetov!

Zanechajte odpoveď