zatvoriť
preco-pozerat-horory

 Prečo sa ľudia tak radi „strašia“ prostredníctvom hororových filmov? De facto nás na nich nemá čo priťahovať – prirodzene evokujú niečo hrozné – tak ako je možné, že sa z hororových filmov stal bilióndolárový priemysel..?

Svetlo vypnuté, dvere zamknuté na dve západky, výbava v podobe deky kedykoľvek pripravený/á zakryť si oči a uši. Samozrejme film zapíname s rizikom, že nebudeme spať týždne alebo si nedáme sprchu bez prirodzeného strachu. Stále budeme pozerať po rohoch miestnosti, či nie je otvorené okno – skrátka budeme sa mať na pozore.

S predstavou krvavej lázne, príbehy o nadprirodzených beštiách a obťažovaných postavách (obťažovaných v lepšom prípade, zabíjaní alebo zraňovaní v tom horšom) by náš mozog mal byť prirodzene naprogramovaný tak, aby sme sa hororom vyhýbali.

Napriek falošnej krvi, horory majú celkom dobrý vplyv – dokážu nás dať poriadnu dávku sebavedomia, ak sa teda po nich mentálne nezrútime. Taktiež sú obrovsky zárobkové, zarobiac viac ako 8 biliónov amerických dolárov od roku 1995 (3. miesto, mimochodom po romantických komédiách..)

 

Zo stránky biológie to bude trocha veselšie – horory spôsobujú takú skúsenosť, pri ktorej úrovne dýchania a srdečný tlkot dosahujú extrémne výšky. Zvýšená funkcia srdca samozrejme núti krv prúdiť po celom tele rýchlejšie – teda dostáva sa aj svalom – svaly reagujú rýchlejšie keď sú napumpované krvou. Teda naše reakcie sa zrýchľujú. Čo sa týka extrémneho dýchania – telo sa snaží dostať do seba čo najviac kyslíka – aby sa pripravilo na boj alebo útek.. Okrem iného sa zvyšuje produkcia napríklad adrenalínu (nečudo) ale aj takzvaného stresového hormónu – kortizolu (najmä keď v tme vidíš poletovať nôž). Toľko z biológie..

horory

Tak ale prečo by sme si mali všetci pozrieť nejaký horor?

Katarzia – teda očista alebo oslobodenie, v tomto prípade si môžeme pomôcť zakladateľom logiky Aristotelom.. Podľa neho je katarzia očistenie, ku ktorému dochádza pod vplyvom otrasnej prudkosti dramatického zážitku, ktorého efekt podnecuje k premýšľaniu a dodatočnému duševnému spracovaniu. Dochádza k prechodnému uvoľneniu sebauvedomenia. Divák sa takmer stotožňuje s hrdinom drámy(hororu!), preberá jeho pocity a v predstavách aj sám žije v jeho svete. Už nie je viac tým človekom, ktorým býva vo svojich všedných dňoch, táto jeho existencia dočasne zaniká.

 

Pocity hrdinu drámy(hororu!) prenikajú divákom,pozornosť sa pomaly vracia do zvyčajného rámca, prežité emócie a vášne očistili dušu od rozličných afektov a napätí, ktoré sa v nej nakopili…

Ach ten adrenalín!

Pri pozeraní hororu máme obyčajne plnú tvár napätého očakávania a strachu, ale keď si finálne po traume uvedomíme, že je to iba film a v realite sa nemusíme ničoho báť, cítime upokojenie. Po dlhšom zažívaní hrozných, desivých scén na záver príde euforický, šťastný záver. Zdá sa, že mi ľudia potrebujeme vydesiť sa, aby sme potom vnímali pocit bezpečia.

 

Náš pocit po horore (teda traume)

Podľa Glena Sparksa, jeden z dôvodov prečo „to“ so sebou robíme je, aby sme zistili ako sa cítime po takom zážitku. Jeho výskum zistil, že tep srdca, krvný tlak, respirácia.. skrátka toto všetko čo bolo popísané hore v krátkom využití poznatkov biológie, sa zvyšuje. Po tom, čo film skončil sa psychicky upokojujeme. Tento zážitok donúti akékoľvek pozitívne pocity vnímať ešte pozitívnejšie, prikladať im ešte väčšiu váhu.. Po tom budete chcieť vidieť viac, aby ste vedeli aké máte šťastie..

novy-the-student
Značky : filmyhoror
Daniel Vasilišin

Redaktor Daniel Vasilišin

Som 19 ročný potencionálny právnik.Rád cvičím,píšem,varím a bicyklujem.

Zanechajte odpoveď