zatvoriť

time

Minulosť sa zažrala hlboko, až tak, že ovplyvňuje potenciálnu budúcnosť. V škole na dejepise viac ako polovica študentov ani nevníma výklad. Sme generácia, ktorú zaujímajú len módne trendy, mobilné aplikácie, nové internetové výzvy a udalosti na Facebooku. Slovensko má veľa štátnych sviatkoch, kedy v kalendári svieti červeným „Deň pracovného pokoja“. Staršia generácia možno ešte vie prečo sme vlastne doma, ale vieš to aj ty?

          1. Január

V dôsledku rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) na dva samostatné štáty – Českú republiku a Slovenskú Republiku – vznikla 1. januára 1993 samostatná SR, keď na spoločnej schôdzi vlády SR a Národnej rady SR prijali poslanci vyhlásenie k vzniku nezávislej Slovenskej republiky. Preto si 1. januára pripomíname Deň vzniku Slovenskej Republiky.

          8. Máj

Tento deň, čiže Deň víťazstva nad fašizmom bol pomenovaný 9. mája 1945 najvyšším veliteľom Červenej armády Josifom Vissarionovičom Stalinom na počesť ukončenia druhej svetovej vojny. Bezpodmienečná kapitulácia nemeckých vojsk do rúk západných spojencov bola však pôvodne podpísaná 7. mája 1945 v Remeši. Počas podpisu aktu neboli prítomní oficiálni sovietski predstavitelia preto ZSSR trvalo na opätovnom   opakovaní aktu v Berlíne. Nemecké velenie podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu do rúk všetkých spojencov krátko pred polnocou 8. mája 1945. Nadobudnúť mala platnosť 23:01 stredoeurópskeho času. V Rusku bolo už 9. mája a preto tento sviatok oslavujú deň po nás.

          29. August

Slovenské národné povstanie bolo ozbrojené povstanie slovenského domáceho odboja počas druhej svetovej vojny proti vstupu nemeckého Wehrmachtu na územie Slovenskej republiky. Začalo sa 29. augusta 1944 ako obrana pred nemeckým okupačnými jednotkami. Slovenské národné povstanie je jednou z najvýznamnejších udalostí slovenských národných dejín.   

          1. September

Ústavu SR slávnostne podpísali 3. septembra 1992 na Bratislavskom hrade vtedajší predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády Vladimír Mečiar. Slovenská národná rada (SNR) ju prijala 1. septembra 1992 na piatej schôdzi. Tvorí ju súhrn základných právnych noriem o spoločenskom zriadení, politickej organizácii a postavení občanov, ktorý zaväzuje všetky orgány a občanov štátu. Skladá sa z preambuly a deviatich hláv. Upravuje základné práva a slobody, politické práva, práva národnostných menšín a etnických skupín, sociálne, kultúrne a hospodárske práva, právo na súdnu a právnu ochranu. Dokument vznikol v záujme presadzovania práv príslušníkov národností a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike s vedomím zodpovednosti za budúcnosť slovenského národa a vyjadrujúc jeho vôľu.

          17.  November

V tento deň si pripomíname dve historické udalosti. V roku 1939 nacisti v reakcii na demonštrácie československých študentov proti okupácii Československa a proti zabitiu študenta medicíny Jana Opletala, ktorý patril k prvým obetiam fašizmu u nás, uzavreli české vysoké školy, popravili 9 študentov a viac ako 1 000 ich poslali do koncentračných táborov. Ako spomienku na rozpútanie fašistického teroru proti českým vysokým školám a ich študentom Medzinárodný zväz študentstva v roku 1941 na manifestácii solidarity s českými študentmi v Londýne vyhlásil 17. november za Medzinárodný deň študentstva. V roku 1989 si v tento deň študenti v uliciach opäť pripomenuli smrť medika Jana Opletala, zatvorenie vysokých škôl a súčasne protestovali proti komunistickému režimu. Demonštrácia za slobodu a demokraciu v Prahe, ktorá bola potlačená policajnými zložkami, vyvolala solidaritu občanov Československa, ktorí sa postavili proti policajnému násiliu, politickému útlaku a neslobode. Všetky akcie, ktoré sa odohrávali na uliciach, prebiehali pokojnou cestou a vyústili do tzv. „Nežnej revolúcie“ a umožnili slobodné demokratické voľby. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2001 rozhodli, že 17. november bude naším štátnym sviatkom ako Deň boja za slobodu a demokraciu.         

O dňoch, ktoré majú z historického hľadiska pre Európu obrovský význam, mladí ľudia v súčasnosti mnoho nevedia. Zmysel vo všetkých sviatkoch väčšine ľudí uniká – kvôli radosti z voľného dňa. Záujem o históriu je minimálny. Keby sa nestalo to, čo sa stalo, všetko by bolo možno inak. Pre nevedomosť mnohých sa história môže opakovať, preto nebuďme nevedomí a zaujímajme sa o histórii. Dlžíme to všetkých ľuďom, ktorý sa obetovali pre našu lepšiu budúcnosť.

Značky : budúcnosťmyseľpríbehSlovenskovzdelávanie
Júlia Gerátová

Redaktor Júlia Gerátová

Zasnívaná, ukecaná, ambiciózna, cieľavedomá a vždy s úsmevom na perách. Zamilovaná do poézie a písania. Na svet občas hľadím s ružovými okuliarmi a niekedy s okom pritisnutým na hľadáčiku fotoaparátu. Stále idem hrdo vpred, minulosť nechávam za sebou a prijímam to, čo mi život hádže pod nohy. No a môj sen? Jedného dňa sa zobudiť a povedať si, že žijem presne ten život, po akom som vždy túžila.

Zanechajte odpoveď