zatvoriť
Rozhovory

Erika Jenák – Erazmus v Grécku z ktorého vznikol ebook

promenada-solun

Z vysokej školy vo Švajčiarsku na Erazmus do Grécka v čase nepokojov?  Erika sa popri učení novogréčtiny išla pozrieť na pol roka do Grécka a všetky svoje zážitky vložila do ebooku. Viac o Erazme a ebooku sa dozvieš v tomto rozhovore.

Vysoká škola v Ženeve. Prečo práve Švajčiarsko?

Vždy ma to ťahalo von, najmä do Francúzska, ale nakoniec vyšlo Švajčiarsko, jeho frankofónny kantón. Prvé dva roky som študovala francúzštinu, vždy som bola jazykový typ a chcela som sa učiť u rodených hovorcov a v prirodzenom prostredí. 

Na svete je mnoho zaujímavých jazykov, prečo práve gréčtina?

Hneď, ako som dokončila francúzske štúdia, v roku 2004 som nadviazala na štúdium lingvistiky, ku ktorej som si musela vybrať druhý študijný odbor, vedela som, že to bude nejaký jazyk (pre lingvistu je to vždy plus), nakoľko katedry s majoritnými jazykmi neakceptovali debutantov, zvolila som si novogréčtinu, i keď vtedy leteli ázijské jazyky, ale ja som chcela „niečo európske“. Aj túto tému som rozvinula v mojej eknihe v kapitole jazykové okienko.

Pri možnosti ísť na Erasmus bola prvá možnosť Grécko?

Prvá a jediná, nad inou krajinou som ani neuvažovala. Ako študentka novogréčtiny som potrebovala nazbierať ECTS kredity z oboch študijných disciplín, vrátane gréčtiny a vzhľadom na univerzitné dohody prichádzala do úvahy iba Aristotelova univerzita v Solúne.

cimg5337vyhlad-na-mesto

 Nebála si sa napriek tomu, že rok 2007 bol v Grécku celkom divoký?

Bol divoký, lebo krajinu ochromili študentské štrajky. Grécki študenti sa začali mobilizovať už v marci 2006 (t.j. rok pred mojim príchodom), všetko sa zintenzívnilo len, čo vyhralo študentské hnutie vo Francúzsku (veru, aj tam sa štrajkovalo).

Našťastie v akademickom roku 2006/07 sa spustili prednášky v Solúne, čomu som sa potešila, ale v januári 2007 opäť zamrzli po rozprave v parlamente o 16. ústavnom článku, ktorí chceli grécki študenti zachovať. Totiž práve ústava im garantovala bezplatné štúdium a vláda v snahe zaviesť súkromné a teda platené univerzity sa pokúšala o ústavnú zmenu. Takisto sa snažila okresať a vymedziť iné akademické slobody a sociálne výhody.

Ja som do Solúnu dorazila pár dní pred letným semestrom 2007, vymeniť Grécko za Švajčiarsko som sa nebála, práveže som vítala túto zmenu, ktorá predstavovala bývanie pri mori, slnko a nízke ceny. Akurát marec vyzeral pre mňa dosť zúfalo, keď sa nič nedialo, ostatní medzinárodní študenti sa zúčastňovali na oddelenej výučbe v angličtine, ich nijako nezasiahol štrajk, lenže ja ako študentka novogréčtiny som musela navštevovať kurzy spolu s gréckymi študentmi, preto som závisela od toho, ako sa situácia vyvinie. Našťastie, v apríli sa všetko upokojilo.

 Je veľký rozdiel vo vzdelávacom systéme v Grécku a vo Švajčiarsku?

Vo Švajčiarsku je výhodou, že každý študent si sám nakombinuje študijné odbory na filozofickej fakulte, nevýhodou môže byť konflikt rozvrhov, keď sa prednášky jedného odboru kryjú s prednáškami druhého odboru a štúdium sa tak môže natiahnuť o rok, o dva, čo vzhľadom na drahotu v krajine nie je výhra. Prvý ročník zvykne byť selektívny, zahraničný študent podstúpi len jazykovú prijímaciu skúšku a až po prvých semestroch sa ukáže, či to zvládne, či vôbec doštuduje. Systém hodnotenia ponúka voľbu medzi záverečnou skúškou alebo pravidelnými písomkami v priebehu semestra a mnohí študenti si vyberú práve písomky.

Grécki študenti prechádzajú prijímačkami na vysokú školu tak ako naši študenti na Slovensku, niektorí tamojší študenti študujú desať semestrov, iní aj štyridsať. S týmto fenoménom nekonečných študentov v Grécku som sa  stretla a vláda s tým aj chcela zatočiť, ale študenti vtedy vyhrali svoj boj a dnes – o deväť rokov neskôr – netuším, ako to tam funguje. V podstate môj semester bol príliš turbulentný, nič nešlo podľa plánu alebo podľa kalendára, bolo to malé dobrodružstvo: trochu anarchie, na kurzy sa meškalo, niekedy sa diskutovalo, ale nie vždy s prednášajúcimi, študenti fajčili priamo v sále aj počas prednášok. 

Množstvo mladých dnes uvažuje nad Erasmom, odporúčaš?

Jasné, inú odpoveď od bývalého Erasmáka ani nedostaneš. Podľa mňa Erasmus je dosť komfortná voľba, prihláška a časť formalít sa dá vybaviť na domácej univerzite, internát zvyčajne tiež, študent dostane grant a ak neštuduje cudzí jazyk, ale napr. právo či architektúru, tak ho zrejme čakajú prednášky v angličtine, či už si vyberie Grécko alebo Poľsko. Okrem Erasmu je dnes možné vyskúšať kopu iných vzdelávacích programov v cudzine či trebárs stáž, výskum, postgraduál. Človek sa oťuká, nadobudne jazykovú sebaistotu a nových známych, navyše sa takáto skúsenosť pekne vyníma v  životopise a niektorí sa rozcestujú ešte ďalej.

pobrezna-promenada-solun

Čo ťa najviac prekvapilo v Grécku?

Tykanie na úradoch, na univerzite, v banke, v obchode, proste všade a potom cigaretový smrad, ten bol tiež všade. Domáci fajčili v autobusoch, v obchodoch, v jedálni aj napriek zákazom.

Je to super krajina len na dovolenku alebo by si si tam vedela predstaviť aj žiť? Kde sa ti vôbec z precestovaných miest najviac páčilo?

Super krajina pre mňa nie je ani Švajčiarsko, síce ponúka vysoký životný štandard, ľudia jednajú slušne a zdvorilo, všetko frčí na sto percent, ale viem, koľko stojí tamojší život a riadne by som sa nadrela, kým by som poplatila všetky faktúry. Super to asi nikde nebude, lebo pocitu cudzinky by som sa nikdy nezbavila. Vyskúšala som viac krajín či už ako študentka alebo zamestnanec, čo bolo fajn, ale po čase som bola i tak rada, že sa môžem pohnúť ďalej.

V Grécku by som si vedela predstaviť život len dočasne, na dva tri roky, prípadne stráviť tam každé leto a „oprášiť“ gréčtinu. V Solúne bolo úžasné bývať kúsok od prímorskej promenády a autobusom MHD docestovať na pláž.

Ako vznikol nápad na ebook o Erasme v Grécku?

Spontánne. Písanie ma baví, venujem sa skôr poviedkam, mala som už nejaký čas rozpísanú novelu o dvoch Slovenkách, ktoré odišli na Krétu, ale dala som to bokom, pretože som si chcela Krétu poriadne precestovať, lenže cestu na ostrov som stále odkladala, tak som si povedala, že mám predsa dosť materiálu z Erasmu a téma o mobilite je stále aktuálna, veď výmenných študentov bude iba pribúdať.

obalka-ebook

 Čo sa čitateľ dozvie v tvojom ebooku?

Kniha je písaná z pohľadu študentky, ktorá v cudzej krajine strávila jeden semester. Niekto, kto prebrázdil Grécko krížom-krážom alebo v ňom prežil niekoľko rokov a dobre pozná miestnu mentalitu, zvyky a jazyk, tak ten v knihe možno nič nové neobjaví, ale bežný človek, ktorý pozná Grécko len z dovoleniek alebo z novín, sa kadečo dozvie. Napr. odkiaľ sa vzal univerzitný azyl, ktorý zakazuje polícii zasiahnuť na území kampusu (aká krvavá historická udalosť sa za tým skrýva), začo miestni študenti bojovali, aké sociálne výhody obhajovali. Jedna kapitola je venovaná gréčtine, kde spomínam, ako o vášnivom vyznaní lásky môže rozhodnúť správna prípona slovesa alebo bájku o Kyklopovi, ktorého porazil Odyseus jedným jediným gréckym slovíčkom. Tiež rozoberám, ako vyzeral bežný deň v Grécku a v neposlednom rade rozprávam o dvoch gréckych študentoch – o šikovnom doktorandovi pracujúcom v laboratóriách CERNu na švajčiarsko-francúzskych hraniciach a o lenivom nekonečnom študentovi, ktorý sa aj po štrnástich semestroch trápil v druhom ročníku.  Myslím si, že niektoré kapitoly viac zabavia, iné zase informujú.

 Môžeme tento ebook nazvať aj príručkou pre Erasmákov?

Nie. Nijaké univerzálne rady či návody som do knihy nevkladala. Je však určená predovšetkým tým, ktorí Erasmus zažili alebo ho len plánujú a takisto tým, ktorí nad ním uvažovali, ale z rôznych dôvodov sa im ho nepodarilo zrealizovať.

Pokúsila som sa napísať niečo, čo by som si rada prečítala pred mojím výmenným pobytom.

V desiatich kapitolách rozoberám, ako môj Erasmus v Solúne prebiehal. Napr. ako ma  v novej krajine čakali nové formality: škola, banka, bývanie, nové telefónne číslo. Niečo som vyčíslila, ale život napreduje, veci sa menia, štrajky sa určite zopakovali, Únia niečo nové vymyslela (Erasmus+) a dnes pravdepodobne vládnu iné cifry, iné možnosti alebo sa trochu pozmenili pravidlá.

Taktiež som chcela ukázať, že mobilita nie je rezervovaná pre mladé ročníky s dobrou angličtinou, že si ju môžete vyskúšať aj v tridsiatke tak ako ja a ak ste študentkou nejakého minoritného jazyka a cestujete do krajiny, v ktorej sa nemôžete vždy spoľahnúť na angličtinu, kurzy a skúšky vás čakajú v miestnom jazyku, tak vaša mobilita sa nebude rovnať veľkej žúrke. Preto o žúrovaní v mojej knihe skoro nič nenájdete.

Čo by si na záver odkázala študentom.

Keď už sme na tej cestovateľskej vlne, myslím si, že do niektorých krajín nás vysiela rozum, do iných srdce, ale nech už sa vyberú kamkoľvek, želám im, aby natrafili na pohostinných, priateľských ľudí a ak sa raz budú v nejakom kúte sveta cítiť čudne, nekomfortne alebo zarazene, ja si v takých chvíľach pripomínam citát neznámeho človeka: „Keď cestujete, myslíte na to, že cudzie krajiny tu nie sú na to, aby sme sa v nich cítili dobre. Sú také, aby sa v nich cítili dobre ich obyvatelia.“

 

 

Značky : rozhovorštudentizahraničie
Nicolas Uhrin

Redaktor Nicolas Uhrin

Som 19 ročný študent Marketingu na Via University v Dánsku. Mám na starosti web, dobre lyžujem a neviem variť.

Zanechajte odpoveď