zatvoriť
pochop-ekonomiupochop-svet-2-jpg

Dopyt je jedna z najdôležitejších „premenných“ v ekonomike. Keby nebolo dopytu, nikto by nemal prácu, továrne by nevyrábali a svet by v podstate ani nemohol fungovať.

 

Čo je to dopyt? Určite si každý vie význam tohto slova predstaviť, no len málokto vie, aký obrovský dopad má na naše životy. Dopyt je všetko, čo určité subjekty chcú kúpiť. Ak je dopyt vysoký, chcú kúpiť veľa, pri nízkom dopyte toho chcú subjekty kúpiť málo. Hovorím subjekty, lebo nejde len o rodinu, ktorá dopytuje potraviny v obchode, televízor v e-shope alebo auto v automobilovej predajni. Dopyt tvoria aj samotné firmy. Obchody, ktoré zase dopytujú potraviny od výrobcov, výrobcovia, ktorí dopytuj stroje od výrobcov strojov. Výrobcovia strojov (a všetky spomenuté firmy) dopytujú zamestnancov, aby im mal kto vyrábať. Dopytuje aj štát, keď chce kúpiť nové počítače do škôl alebo nové CT do nemocnice. Tým, že dopytuje počítače od firmy vyrábajúcej počítače, táto firma má zákazku a zase môže dopytovať rôzne komponenty od jej dodávateľa komponentov a áno, teraz už všetci vieme – opäť sú potrební pracovníci aby to vyrábali. Celý tento harmonický kolobeh sa dokáže sám o seba postarať, bez toho, aby musel byť niekým centrálne riadený. Stačí však pár malých problémov – napríklad, že sa niektorým lenivým rodičom nechce pracovať, a tak budú mať menej peňazí na kupovane tovarov, alebo že firma vyrábajúca potraviny nezodpovedne hospodárila. Obe tieto udalosti spôsobia v ekonomike trošku paniky a môžu celý kolobeh nie že ohroziť, ale prinajmenšom zoslabiť jeho fungovanie. To, že rodina teraz bude kupovať menej tovarov, znamená nižšie tržby pre maloobchodníkov a teda aj maloobchod bude kupovať menej od výrobcov. Obe firmy teda budú možno musieť prepúšťať a zase sme na začiatku – nové rodiny bez práce, bez peňazí a teda s nižším dopytom. Firma, ktorá nezodpovedne hospodárila krachne, prepustí ľudí a zase tu máme nižší dopyt a reťazovú reakciu. Veľa veci sa teda deje kvôli dopytu, poďme si teraz vysvetliť jeho fungovanie a v ďalšom článku sa ešte môžeme pozrieť na základne faktory, ktoré ho ovplyvňujú.

 

PRÍKLAD NA KRIVKU DOPYTU

Krivka dopytu má klesajúci tvar – zatiaľ nám postačí aby sme si zapamätali že je to preto, lebo s rastúcou cenou dopyt pochopiteľne klesá.

Povedzme, že v Tescu v BA sa predáva mlieko za 0,50 €. Pri tejto cene si ho chce, a aj pôjde kúpiť 500 ľudí za deň. Teraz si zoberme napr., že by Tesco stanovilo cenu na 0,65 €. Čo sa stane? No príde samozrejme menej ľudí, napr. už len 300. Ak by Tesco stanovilo cenu na 0,40 €, nalákalo by ešte viac zákazníkov a prišlo by ich 550. Skúsime si načrtnúť jednoduchú krivku dopytu a myslím si, že nebude problém to pochopiť. Na vertikálnu os sa vždy nanáša cena a na horizontálnu dopytované množstvo. A už teda nie je problém z obrázku vyčítať, že keď sa cena znižuje, dopytuje sa viac a naopak.

 

krivka-001
Značky : ekonomiainteligenciamyseľvzdelávaniezručnosti
Patrik Hnát

Redaktor Patrik Hnát

Mám 19 rokov a som študentom finančného manažmentu na EUBE v Bratislave. Som večný bojovník za slobodu, milovník Miltona Friedmana, dobrej hudby a kvalitného vína.

Zanechajte odpoveď