zatvoriť
37787-3779565-1

Na svetlo sveta sa už dnes dostane slovenský dokument o krutej realite v pôrodniciach na Slovensku. Autorka a zároveň matka Zuzana Límová načrela do témy, ktorá sa v súčasnosti v slovenskom štáte dosť tabuizuje – pôrod, pôrodnice a etika pôrodníkov, ktorá nemá s morálkou a ľudskosťou nič spoločné. 

V spoločnosti, kde funguje úplatkárstvo na dennom poriadku, značne sa podceňuje zdravotná starostlivosť obyvateľstva, sa v konečnom dôsledku ani nemôžeme čudovať praktikám, ktoré sú v dokumente zobrazené.

Zuzane sa podarilo natočiť veľmi emočný snímok, ktorému nechýba intimita. Nečakajte drastické zábery z pôrodných sál či kričiace ženy v pôrodných bolestiach. Dokument je sústredený skôr na psychológiu diváka. Hlavná protagonistka filmu, samotná Zuzana Límová, rozpráva srdcervúci príbeh o tom, ako jej počas pôrodu boli podávané rôzne lieky, ktorých názov ani účinky dodnes neviem vypátrať, ale dokonca aj o tom, ako jej po pôrode lekári odmietli povedať, kde je jej malá dcérka.

Pre väčšiu autentickosť režisérka zapojila do dokumentu aj ostatné ženy s podobnými skúsenosťami. Mamičky opisujú bezmocnosť voči zdravotnému personálu v pôrodniciach, ktorý s nimi odmietal akokoľvek komunikovať. Spomínajú i poníženie, kde sa o súkromí pri intímnych vyšetreniach nedá ani len hovoriť.

„Videli sme tam rutinný nástrih, o ktorom bolo rozhodnuté ešte skôr, než tá žena začala tlačiť. Videli sme tam separáciu detí od matiek., Kristellerova expresia, to bolo to tlačenie na brucho,“

uviedla ľudskoprávna aktivistka OZ Ženské kruhy Zuzana Kriškovová. „Tlačenie na brucho“ alebo „skákanie po bruchu“, ako to rodičky medzi sebou nazývajú, je na Slovensku oficiálne zakázané, no očividne od tejto prakticky pôrodnice neupustili. Aktérky dokumentu sa spoločne zhodli v tom, že jediné, čo slovenské pôrodnice stopercentne poskytujú, je rutina, odľudštenie a neochota urobiť čokoľvek naviac od štandardu zdravotnej starostlivosti.

Režisérka sa prostredníctvom dokumentu Medzi nami pustila do ostrej kritiky zdravotníckeho systému na Slovensku, no taktiež sa odvážne vyjadrila aj na adresy konkrétnych ľudí. Adresy lekárov, ktorí samy doplácajú na slabé stránky systému, ale zároveň sa na jeho stave aj podieľajú. Príkladom je aj lekár, ktorý priamo na kameru priznal, že počas pôrodu už pár hysterických rodičiek prefackal.

Lekár: „Že bola úplne hysterická, jednoducho vôbec nepočúvala, čo som jej hovoril a vôbec netlačila. No tak ale zase odtiaľ potiaľ, lebo zase viete, keď sa vám má to dieťa tam podusiť v pôrodných cestách, tak zase tam už sranda končí. Takže tam som si povedal, že tam bude lepšie brachiálne dorozumievanie sa s tou rodičkou?“

(neznáma): „Čo to je brachiálne?“

Lekár: „Ručne.“

Zdravotná sestra: „Brachiálne si jej to vysvetlil?“

Lekár: „Brachiálne.“

Zdravotná sestra: „Čo je to? Fackou?“

Lekár: „Fackou, no. Ale bežne sa to používa. Nejaká ďalšia otázka?“

*ukážka z dokumentu

Natáčanie dokumentu trvalo asi tri mesiace a uskutočňovalo sa v bratislavskej Univerzitnej nemocnici, na Kramároch, v Ružinove a aj na Antolskej. Nakrúcal sa celý proces, pred, počas aj po pôrode. Vznikol ako diplomová práca Zuzany, ktorá študovala v Taliansku.

Do kín sa dostane už dnes, 16. októbra 2017 v rámci festivalu Jeden svet v Bratislave.

Paulina Kleinová

Redaktor Paulina Kleinová

19 rokov, na svet pozerá cez sivo-zelené dúhovky, úspešne na vysokej škole, vraj ju bude živiť žurnalistika, snažiaca sa písať, písať, písať a písať. Vo voľnom čase zastihnuteľná pri dobrej literatúre, varení, turistikovaní, fotení, niekedy aj nezastihnuteľná pri cestovaní. Zdraví vás Paulina, dieťa kvetov!

Zanechajte odpoveď